Už niekoľko rokov mám v sebe túžbu navštíviť niektorú ázijsku krajinu, na čele s Japonskom, Čínou a Thajskom. Tento rok sa mi to konečne podarilo, aj keď s pár kompromismi – cieľovou krajinou sa stal Vietnam a namiesto “backpackingu” s bratom, prípadne iným človekom do partie, skôr cestovaním ako oddychom na pláži, je z toho v podstate rodinná dovolenka o 5 členoch (ja, mladší brat s priateľkou, starší brat a náš otec). Napriek tejto drobnej zmene plánu, a možno práve vďaka nej, má tento výlet rozhodne čo ponúknuť. Veď môžete posúdiť sami.
Už pred cestou sem som vedel, že chcem písať blog, hlavné otázniky boli či bude o čom a v akom jazyku. Tým, že angličtine sa aktívne venujem už roky a čítam takmer výhradne po anglicky často v angličtine aj rozmýšlam, najmä takto v cudzej krajine a preto aj keď som myslel na písanie tohto blogu veľa budúcich textov sa rodilo v hlave v angličine. Ako je vidieť, rozhodol som sa pre slovenčinu, predsalen som Slovák a píšem na slovenskom blogu, ale dopredu varujem, že možno v pár veciach skĺznem do angličtiny J
Plus často budem písať „na kolene“, takže sa dopredu ospravedlňujem za možné preklepy.
Tento prvý príspevok bude trochu netypický, taký viac analytický ako príbehový, viac v poznámkach ako súvislom článku. Je to jednoducho preto, lebo sa toho stihlo udiať pomerne veľa a písať o tom všetkom by natiahlo tento príspevok do nečitateľných dĺžok.
Takže, toto je môj jún 2014 vo Vietame.
Ako sa sem dostať?
Veľmi ľahko, aj keď je to relatívne drahá záležitosť. Spiatočná letenka vás, podľa toho s akým predstihom si ju kúpite, výjde na 500 a viac eur, nás stála okolo 700 na osobu. Potom sú tu víza, ktoré pre Slováka nie je ťažké vybraviť – 60 eur. A očkovania, nepovinné, ale veľmi odporúčané – cca 200 eur. Samozrejme nejaké to poistenie, všetko to ubytovanie tu, presuny, strava, .... ale to už je viac individuálne podľa plánu cesty a peňazí, ktoré ste ochotní minúť.
Cesta sem
Prekvapivo príjemná a pocitovo krátka. Lietadlá Turkish airlines sú priestranné, pohodlné, ponúkajúce spôsoby zábavy (monitor na sedadle pred vami môže slúžiť ako obrazovka televízora s najnovšími filmami alebo monitor počítača s pomerne jednoduchými, ale stále zábavnými hrami), personálne veľmi príjemný a jedlo chutné. Navyše ma posadili vedľa mladej vietnamky, ktorá študuje vo Fínsku a ide na leto domov, takže som už cestou spoznával kultúru a ľudí cieľovej krajiny.
Stále cestujete cca 20 hodín, čo nie je nič príjemné, ale vďaka vyššie spomínanému a mojim spolupútnikom to ubehlo pomerne rýchlo.